
Iva Bittová sa narodila v roku 1958 v Bruntále na severnej Morave vo vtedajšom Československu – v dnešnej Českej republike. Obaja jej rodičia boli hudobníci. Matka Ľudmila pôsobila ako učiteľka v materskej škole. Otec Koloman Bitto bol známym rómskym hudobníkom, ktorého silne ovplyvnila rodná krajina – južné Slovensko. Iva vyštudovala hudobno-dramatický odbor na konzervatóriu v Brne, kde študovala spev a husľovú hru. Od roku 1978 bola členkou brnianskeho Divadla Husa na provázku. Toto obdobie označuje ako jedno z najformatívnejších a najvplyvnejších v jej živote. Približne v tom čase vystupovala aj ako herečka v rozhlasových, televíznych a filmových produkciách. Neskôr, keď sa naplno venovala divadlu, opäť prebudila záujem o hru na husliach, nástroj, ktorý v mladosti odložila. Po otcovej včasnej smrti sa rozhodla ísť v jeho profesionálnych stopách ako inštrumentalistka a začala komponovať vlastnú hudbu.

Johan Egdetveit
(1965) je akordeonista z Vossu, v súčasnosti pôsobí v nórskom Stavangeri. Voss je známy tým, že podporuje históriu a tradície, vrátane hudby a jedla. Egdetveit je od útleho veku spojený s tradíciou hardangerských huslí ako aj s jedinečným avantgardným akordeónovým spolkom pôsobiacim od 70. rokov. Niet teda divu, že sa v projekte Angrusori cíti ako doma. Po štúdiu na Nórskej hudobnej akadémii Egdetveit pracoval dva roky ako folklórny hudobník v centre Epcot, Disney World Fl. Potom sa presťahoval do Stavangeru, kde si vybudoval kariéru ako nezávislý hudobník, skladateľ a producent. Spolupracoval s mnohými najznámejšími nórskymi umelcami, objavil sa na viac ako tridsiatich albumoch, získal množstvo miestnych aj národných grantov. V roku 2019 bol zvolený za detského umelca roka v meste Sandnes.

Marcela a Jozef Dreveňákovci žijú so svojou početnou rodinou v mestečku Bardejov na východnom Slovensku. Okrem toho, že takmer denne hrajú a spievajú doma, sú súčasťou viacerých hudobných projektov. Etnomuzikologička Jana Belišová si Marcelin spev všimla v roku 2001. O dva roky neskôr vystúpila na festivale Bažant Pohoda. V roku 2007 sa spoločne s manželom Jozefom stali súčasťou hudobného projektu AfterPhurikane, ktorý spájal rómskych a nerómskych hudobníkov (klasickú a ľudovú hudbu). Jozef spieva a zároveň aj hrá na gitare, husliach a klávesoch. Dreveňákovci vystupovali s AfterPhurikane, ale aj samostatne na mnohých koncertoch a festivaloch na Slovensku i v zahraničí (Švajčiarsko, Belgicko, Luxembursko, Nemecko, Nórsko, Česko). Vydali dve samostatné CD - Giľav! a Giľav II.

Nils Henrik Asheim
(1960) je nórsky skladateľ a organista, aktívny aj ako klavirista a kurátor. Autor komornej hudby, diel pre symfonický orchester, organ a zbor, ako aj projekty vo verejnom priestore a projekty s divadelnými prvkami. Asheim je kritikmi uznávaný za svoj osobitý štýl improvizácie na organe. Vystupoval v mnohých európskych krajinách, ako aj v USA. Asheim bol hlavným zakladateľom multidisciplinárneho umeleckého centra Tou Scene, situovaného v prerobenom pivovare v Stavangeri, kde desať rokov pôsobil a stál na čele umeleckého rozvoja centra. Od roku 2012 je rezidenčným organistom novej koncertnej sály v Stavangeri. Tu vedie ambiciózne a eklektické koncertné cykly zamerané pre širokú verejnosť, ale zároveň požičiava svoj nástroj k experimentovaniu a tvorbe nových diel. Nils Henrik Asheim študoval na Nórskej hudobnej akadémii a Sweelinckovom konzervatóriu v Amsterdame. Dvakrát vyhral Spellemannspris (nórske „Grammy“) a množstvo kompozičných cien, medzi nimi prestížnu Cenu Nordic Council Music Prize 2018 za „Muohta – Language of Snow“.

Patrik Žiga žije v obci Prakovce na východnom Slovensku. Navštevoval konzervatórium, kde hral v orchestri so špecializáciou na komornú hudbu, ľudovú hudbu a zábavu. Vystupoval na rôznych miestach, od škôl až po niekoľko koncertov pre prezidenta. Okrem toho mal vlastnú ľudovú kapelu. Neskôr hral v kapele Radišagos (Radosť), s ktorou nahral CD a absolvoval niekoľko turné vo Švajčiarsku. Pod vedením Hansa Zimmera nahral hudbu k filmu Sherlock Holmes 2. Účinkoval aj s divadlom Romathan v Poľsku a na Slovensku.

Petter Frost Fadnes
(1974) okrem toho, že hrá na dychové nástroje, je aj autorom a výskumníkom. Formatívne roky strávil vo Veľkej Británii, v roku 2008 sa síce presídlil do Nórska, no stále bol ovplyvnený britskou improvizovanou hudby. Je známy tým, že na svojom alte a barytóne využíva (zdanlivo) celú škálu zvukových možností, pričom vo svojich improvizačných prístupoch zahŕňa všetko od jazzového kánonu po abstraktný hluk a elektroniku. Okrem projektu Angrusori je pravidelným členom Kitchen Orchestra so sídlom v Stavangeri a ďalších hudobných projektov, z ktorých spomenieme aspoň triá The Geordie Approach a Mole. Pôsobí na Fakulte múzických umení Univerzity v Stavangeri ako profesor improvizovanej hudby. V roku 2020 publikoval vo vydavateľstve Routledge knihu Jazz on the Line – Improvisation in Practice.

Roman Harvan
študoval na Vysokej škole múzických umení, pôsobil v Štátnom komornom orchestri v Žiline, v súčasnosti pôsobí v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Je autorom scénickej hudby pre bábkové a mestské divadlo v Žiline. Účinkoval v medzinárodnom stredoeurópskom orchestri, s Placidom Domingom koncertoval na Olympijskom štadióne v Innsbrucku. Mnohokrát absolvoval zahraničné turné (Amsterdam, USA, Japonsko, Brazília, Jeruzalem, Atény...). Je spoluzakladateľom súboru VENI - orchestra pre súčasnú hudbu. Spolupracoval na viacerých albumoch: Bezmocná hŕstka (4 albumy, jeden autorský), Polajka (dva albumy - Janáčkove piesne), balady s Robertom Pospišom, pesničky s Vladimírom Šarišským a vydal dve autorské CD. Okrem toho spolupracoval so súborom Solamente Naturali, tanečným divadlom Debris Company a hudobným projektom Home Made Mutant. Vo voľnom čase rád maľuje.

Signe Irene Time
(1987) je speváčka a hudobníčka, ktorá momentálne pôsobí v nórskom Stavangeri. Signe Irene má skúsenosti s jazzom, rockom, súčasnou hudbou a ďalšou hudbou orientovanou na improvizáciu. Je aktívna vo viacerých kapelách a súboroch zameraných na domáce i zahraničné publikum. Signe Irene okrem iných projektov pôsobí v nórskom komornom súbore Song Circus nominovanom na Grammy, v improvizačnom kolektíve Kitchen Orchestra a v jazzovom kvartete Significant Time. Má tiež skúsenosti s interdisciplinárnou prácou s inými umeleckými prejavmi a napísala hudbu pre niekoľko projektov scénického umenia. Signe Irene vystupovala na niekoľkých renomovaných festivaloch ako Novembersound (NL), Aberdeen Soundfestival (UK), Ultima (NO), 12Points (DK), All Ears (NO) a spolupracovala so skladateľmi ako Ruben Sverre Gjertsen, Therese Birkelund, Trevor Wishart a Jaap Blunk. Je absolventkou učiteľského hudobného odboru na Univerzite v Stavangeri. Signe Irene získala mnoho cien a grantov, ako napríklad kultúrny grant obce Stavanger v rokoch 2018 a 2021 a grant z fondu IMD Univerzity Stavanger v roku 2013.

Ståle Birkeland
sa narodil v roku 1981 v nórskom meste Voss. V roku 2002 sa presťahoval do Spojeného kráľovstva, aby tu študoval hudbu na Leeds College of Music, kde napokon získal bakalársky aj magisterský titul v obore jazzová hudby. V Leeds si Ståle rýchlo vybudoval povesť talentovaného a zručného improvizátora. Počas svojho prvého sólového vystúpenia predviedol skladbu Pierra Alexandra Tremblaya pre free jazzového bubeníka s názvom „La Rage“. V súčasnosti žije opäť v Nórsku v meste Stavanger, kde intenzívne pôsobí v hudobných zoskupeniach ako The Geordie Approach, Kitchen Orchestra, Pocket Corner, EGG3 a rôznych ad hoc konšteláciách. Zároveň učí a pracuje v projektoch pre deti.